Čističky vzduchu by mali byť v múzeách, archívoch a knižniciach samozrejmosťou. Spomeňte na povodne 2002
Petra Malá
26.02.2015
Úctu vzbudzujúce miesta, ktoré by mali chrániť naše kultúrne dedičstvo a pamiatky, aby sme neboli tými poslednými, kto ich zažije. Miesta, ktoré chránia dôležité historické materiály a svedectvá o tom, čím si prešli mnohé generácie pred nami. Rovnako ako my obdivujeme tie predošlé, raz bude možno niekto pátrať po tom, ako sme žili my. Bude pátrať v múzeách a archívoch. Je ale potrebné urobiť niečo preto, aby vôbec bolo v čom pátrať.
Raj milovníkov histórie aj raj plesní
Sporadicky vetrané, v horšom prípade nevetrané priestory ponúkajú ideálne podmienky pre vznik najrôznejších plesní a šírenie mikroorganizmov. Tie potom škodia nielen ľuďom, ktorí v týchto priestoroch dobrovoľne aj pracovne trávia čas, ale i samotným exponátom alebo archiváliám. Je pochopiteľné, že na všetky prácne zhromaždené materiály, či už sa jedná o tie v múzeách či archívoch, nemôžeme len otvoriť okno, nechať ich zoxidovať a vystaviť ich slnečnému žiareniu. Napriek tomu je vzduch v týchto priestoroch, okrem nepriedušne uzavretých boxov, nutné čistiť a tiež je žiaduce zabrániť vzniku vlhkosti, v ktorej majú plesne raj na zemi.
Čím uľahčiť pokladom existenciu?
Ako teda dokázať zaistiť vhodné podmienky pre exponáty v múzeách a archiválie v archívoch a zároveň kvalitný vzduch pre ich zamestnancov aj návštevníkov, keď mnoho krát sa nedá jednoducho vetrať, alebo by to niekedy ani nestačilo? Ako sa zbaviť plesní na miestach, kde uchovávame cenné dokumenty a materiály o našej minulosti, na ktorých sa môžu obyčajné plesne jednoducho, zato však nenávratne podpísať? Riešením môžu byť čističky vzduchu, v tomto prípade ich modely určené pre veľké priestory. Prečo?
Čističky vzduch šetrnejšie dezinfikujú až na 85 % a v samotnej čističke je vzduch dezinfikovaný dokonca až na 99 %. Škodlivé mikroorganizmy a plesne sú ničené pri teplote 200°C, ktorá je vo vnútri čističky vzduchu. Práve tieto nechcené mikroorganizmy a spóry plesní sú všade okolo nás, nedokážeme sa im vyhnúť, v múzeách, archívoch a knižniciach tým skôr nie kvôli špecifickým podmienkam týchto priestorov – nepravidelnému vetraniu, nižšej teplote a vyššej vlhkosti. V knižniciach a múzeách môže byť vlhkosť zvyšovaná napríklad aj tým, či prichádzajú návštevníci zvonku, keď je obecne zvýšená vlhkosť, napríklad prší.
Plesne najčastejšie vznikajú v prostredí, kde je 70% vlhkosti, k rozrastaniu a šíreniu im však stačia aj nižšie hodnoty. Ich vystrekovanie najrôznejšími chemikáliami pritom zdraviu veľa krát príliš neprospieva a ide len o dočasné riešenie.
Takým modelom, ktorý by mohol v archíve či múzeu veľmi dobre poslúžiť nie len k ochrane exponátov a archiválií pred plesňami a mikroorganizmami, ale ktorý by mohol aj zaistiť čerstvý vzduch, aby si návštevníci múzea automaticky nespojovali prehliadku so zápachom zatuchliny, môže byť Airfree E125 vhodný do priestorov s plochou 50 m². Nie je pri ňom potrebné vymieňať filtre, má rýchly výkon, nízku spotrebu energie aj pekný vzhľad. Tým najdôležitejším je samozrejme patentovaná TSS technológia a certifikácia ISO 17025.
Skvelo môžu v podmienkach archívov a múzeách poslúžiť tiež modely čističiek Airfree WM140 a WM300. Prvý menovaný sa hodí do priestorov s plochou 32 m², zatiaľ čo ten druhý si poradí aj s plochou 80 m². U oboch je možnosť pripevnenia na stenu, nemusia teda nikde ani pri najmenšom prekážať. Oba sú kompletne tiché, bez údržbové a ponúkajú technológiu TSS ako model E125.
Archívy, múzeá aj knižnice sú ale z logiky veci obvykle priestory veľké a ponúka sa otázka, ako zaistiť efektívne čistenie vzduchu i v týchto prípadoch? Odporučenie je veľmi jednoduché. V týchto situáciách je vhodné vytvoriť série čističiek vzduchu. U modeloch, ktoré čistia menšie plochy, môžeme umiestniť čističku napríklad na každom 5. - 6. metre dĺžky priestoru, u najvýkonnejších modelov (napr. WM600) môžeme zvoliť interval 10 metrov.
Povodne ako spomienka a odstrašujúci prípad
Leto 2002 bolo pre Čechy neveselé, Praha sa vyrovnávala s povodňami a pojmy ako vysušenie budov a dezinfekcia vzduchu sa zrazu skloňovali dňom i nocou. Poškodené unikátne kúsky v múzeách, cenné knihy v knižniciach, dokumenty v archívoch a všelijaké exponáty bolo potrebné dlho čistiť, hlboko zmraziť, aby následne mohlo vôbec dôjsť k ich zložitému reštaurovaniu.
Problémy samozrejme nenastali len v týchto budovách, problémy mali aj obyčajní ľudia vo svojich domovoch, v ktorých sa odrazu brodili vodou či bahnom. A ani po odprataní si zďaleka neoddýchli. Čakal ich vo väčšine prípadov dlhý boj s plesňami, ktoré sa tu rozbujneli. Jeden chemický postrek striedal druhý, úľava nastala obvykle len v mysli, pretože sa proti plesniam „niečo urobilo“, ale mikroorganizmy sa nevzdávali. S čističkami vzduchu by tieto situácie boli omnoho ľahšie. Dobre, že to vieme aspoň teraz…
Boj s plesňami môže byť účinný i šetrný, pokiaľ si zvolíme ten správny spôsob. Plesne aj najrôznejšie mikroorganizmy, ktoré môžu nenávratne poškodiť naše kultúrne a historické dedičstvo by nemali dostávať šancu. Riešenie je totiž tak jednoduché, že by bola škoda, keby sme si nimi nechali hoci len kúsok našej histórie vziať.
Sporadicky vetrané, v horšom prípade nevetrané priestory ponúkajú ideálne podmienky pre vznik najrôznejších plesní a šírenie mikroorganizmov. Tie potom škodia nielen ľuďom, ktorí v týchto priestoroch dobrovoľne aj pracovne trávia čas, ale i samotným exponátom alebo archiváliám. Je pochopiteľné, že na všetky prácne zhromaždené materiály, či už sa jedná o tie v múzeách či archívoch, nemôžeme len otvoriť okno, nechať ich zoxidovať a vystaviť ich slnečnému žiareniu. Napriek tomu je vzduch v týchto priestoroch, okrem nepriedušne uzavretých boxov, nutné čistiť a tiež je žiaduce zabrániť vzniku vlhkosti, v ktorej majú plesne raj na zemi.
Čím uľahčiť pokladom existenciu?
Ako teda dokázať zaistiť vhodné podmienky pre exponáty v múzeách a archiválie v archívoch a zároveň kvalitný vzduch pre ich zamestnancov aj návštevníkov, keď mnoho krát sa nedá jednoducho vetrať, alebo by to niekedy ani nestačilo? Ako sa zbaviť plesní na miestach, kde uchovávame cenné dokumenty a materiály o našej minulosti, na ktorých sa môžu obyčajné plesne jednoducho, zato však nenávratne podpísať? Riešením môžu byť čističky vzduchu, v tomto prípade ich modely určené pre veľké priestory. Prečo?
Čističky vzduch šetrnejšie dezinfikujú až na 85 % a v samotnej čističke je vzduch dezinfikovaný dokonca až na 99 %. Škodlivé mikroorganizmy a plesne sú ničené pri teplote 200°C, ktorá je vo vnútri čističky vzduchu. Práve tieto nechcené mikroorganizmy a spóry plesní sú všade okolo nás, nedokážeme sa im vyhnúť, v múzeách, archívoch a knižniciach tým skôr nie kvôli špecifickým podmienkam týchto priestorov – nepravidelnému vetraniu, nižšej teplote a vyššej vlhkosti. V knižniciach a múzeách môže byť vlhkosť zvyšovaná napríklad aj tým, či prichádzajú návštevníci zvonku, keď je obecne zvýšená vlhkosť, napríklad prší.
Plesne najčastejšie vznikajú v prostredí, kde je 70% vlhkosti, k rozrastaniu a šíreniu im však stačia aj nižšie hodnoty. Ich vystrekovanie najrôznejšími chemikáliami pritom zdraviu veľa krát príliš neprospieva a ide len o dočasné riešenie.
Takým modelom, ktorý by mohol v archíve či múzeu veľmi dobre poslúžiť nie len k ochrane exponátov a archiválií pred plesňami a mikroorganizmami, ale ktorý by mohol aj zaistiť čerstvý vzduch, aby si návštevníci múzea automaticky nespojovali prehliadku so zápachom zatuchliny, môže byť Airfree E125 vhodný do priestorov s plochou 50 m². Nie je pri ňom potrebné vymieňať filtre, má rýchly výkon, nízku spotrebu energie aj pekný vzhľad. Tým najdôležitejším je samozrejme patentovaná TSS technológia a certifikácia ISO 17025.
Skvelo môžu v podmienkach archívov a múzeách poslúžiť tiež modely čističiek Airfree WM140 a WM300. Prvý menovaný sa hodí do priestorov s plochou 32 m², zatiaľ čo ten druhý si poradí aj s plochou 80 m². U oboch je možnosť pripevnenia na stenu, nemusia teda nikde ani pri najmenšom prekážať. Oba sú kompletne tiché, bez údržbové a ponúkajú technológiu TSS ako model E125.
Archívy, múzeá aj knižnice sú ale z logiky veci obvykle priestory veľké a ponúka sa otázka, ako zaistiť efektívne čistenie vzduchu i v týchto prípadoch? Odporučenie je veľmi jednoduché. V týchto situáciách je vhodné vytvoriť série čističiek vzduchu. U modeloch, ktoré čistia menšie plochy, môžeme umiestniť čističku napríklad na každom 5. - 6. metre dĺžky priestoru, u najvýkonnejších modelov (napr. WM600) môžeme zvoliť interval 10 metrov.
Povodne ako spomienka a odstrašujúci prípad
Leto 2002 bolo pre Čechy neveselé, Praha sa vyrovnávala s povodňami a pojmy ako vysušenie budov a dezinfekcia vzduchu sa zrazu skloňovali dňom i nocou. Poškodené unikátne kúsky v múzeách, cenné knihy v knižniciach, dokumenty v archívoch a všelijaké exponáty bolo potrebné dlho čistiť, hlboko zmraziť, aby následne mohlo vôbec dôjsť k ich zložitému reštaurovaniu.
Problémy samozrejme nenastali len v týchto budovách, problémy mali aj obyčajní ľudia vo svojich domovoch, v ktorých sa odrazu brodili vodou či bahnom. A ani po odprataní si zďaleka neoddýchli. Čakal ich vo väčšine prípadov dlhý boj s plesňami, ktoré sa tu rozbujneli. Jeden chemický postrek striedal druhý, úľava nastala obvykle len v mysli, pretože sa proti plesniam „niečo urobilo“, ale mikroorganizmy sa nevzdávali. S čističkami vzduchu by tieto situácie boli omnoho ľahšie. Dobre, že to vieme aspoň teraz…
Boj s plesňami môže byť účinný i šetrný, pokiaľ si zvolíme ten správny spôsob. Plesne aj najrôznejšie mikroorganizmy, ktoré môžu nenávratne poškodiť naše kultúrne a historické dedičstvo by nemali dostávať šancu. Riešenie je totiž tak jednoduché, že by bola škoda, keby sme si nimi nechali hoci len kúsok našej histórie vziať.